RECENZIA: Assassin's Creed: Shadows je poctivý prírastok do obľúbenej série, ktorá sa vybrala správnym smerom | Gamesite.sk (2025)

Ubisoft nás pozýva na vytúžený výlet do feudálneho Japonska. Síce trochu neskoro, ale stojí to za to.

Pamätám si, akoby to bolo dnes. Písal sa august 2010, užíval som si bezstarostné leto po maturite a pomaly som sa pripravoval na odchod na vysokú školu na druhom konci republiky. Môj zrak vistú chvíľu zaujal Assassin’s Creed II, ktorý vyšiel na PC len pár mesiacov predtým, aja som napokon neodolal. Mal som ušetrené peniažky, takže stačilo pár klikov,hra bola moja a po niekoľkých hodinách som pochopil, prečo boli Ezio Auditore,jeho dobrodružstvá vrenesančnej Florencii aodveký súboj asasínov atemplárov tak chválené. Odvtedy ubehlo neuveriteľných pätnásť rokov, séria zažila rôzne vzostupy aj pády, dočkala sa mnohých ďalších titulov aspin-offov ajednému sa budeme venovať aj vtejto recenzii. Ako dopadol Assassin’s Creed: Shadows, veľkolepý návrat po viac ako štyroch rokoch?

Dobre, dobre, detailisti určite namietajú, že som na čosi zabudol, ale je to komplikovanejšie. Assassin’s Creed Mirage, ktorý na konzoly apočítače zavítal voktóbri 2023, bol trochu menšou hrou, ktorú vývojári zamýšľali ako poctu starším dielom. Naopak, Shadows sa vydáva vhrateľnostných šľapajach trojice Origins, Odyssey aValhalla, hoci prináša potešujúce zmeny amenej zbytočných aktivít votvorenom svete. Tvorcovia sa rozhodli vypočuť prosby fanúšikov anovinku zasadili do prostredia feudálneho Japonska, čím si však na seba ušili búdu. Chtiac či nechtiac sa nevyhnú porovnaniu sGhost of Tsushima, ktorý priniesol to, po čom priaznivci série od Ubisoftu túžili dlhú dobu – autentickú atmosféru krajiny vychádzajúceho slnka, vynikajúci príbeh aslušnú hrateľnosť. Našťastie, až na malé výnimky môžeme oShadows povedať to isté. Veru tak!

Rozdielni hrdinovia

Do série Assassin’s Creed sa milióny ľudí zamilovali aj vďaka jej spracovaniu rôznych historických období. Za tie roky sme sa pozreli do Jeruzalema počas tretej križiackej vojny, vyššie spomínaného renesančného Talianska, do Spojených štátov počas americkej revolúcie, ale aj starovekého Egypta či Grécka včasoch Peloponézskych vojen. Apo vikingských dobrodružstvách (ak tak môžeme nazývať naše plienenie avyčíňanie) vAnglicku sa presúvame do hráčmi vysnívaného feudálneho Japonska, konkrétne do centrálnej časti krajiny v období Sengoku, keď zúri občianska vojna, ktorá negatívne ovplyvnila oboch protagonistov. Vprvom rade musím zdôrazniť, že keď som chválil spracovanie Japonska vdiele od štúdia Insomniac Games, to isté sa patrí urobiť aj vprípade Shadows. Vývojári si dali záležať,autentická atmosféra na vás dýcha nakaždom kroku avy sa tak môžete kochať návštevami reálnych miest, ako sú Kjóto, Osaka, jazero Biwa či hrady Takeda alebo Himedži.

Hlavnými hrdinami, medzi ktorými sa môžete vpodstate hocikedy prepínať, sú Naoe aYasuke. Kontroverziu, ktorú hra pri predstavení spôsobila, asi bližšie predstavovať nemusím, ak ste si ju náhodou nevšimli, len pripomeniem, že Yasuke je samuraj čiernej pleti aje inšpirovaný historickou postavou ztohto obdobia. A asi tušíte, čo sa vlastne udialo. Vkaždom prípade, pobúrenie, ktoré nastalo po bližšom predstavení Shadows, je pre mňa nepochopiteľné, hoci rozumiem výčitkám najmä zo strany znalcov japonskej kultúry. Yasuke je však veľmi dobre napísaná postava, ktorú si rýchlo obľúbite a ktorej prítomnosť vývojári dokázali opodstatniť, čo pochopíte ako počas hlavnej príbehovej linky, tak aj vďaka bočným questom. Tie poodhalia jeho minulosť, vysvetlia, ako sa vlastne dostal do Japonska adočkáme sa aj prepojenia sobomi hlavnými frakciami.

Spočiatku však budete ovládať hlavne Naoe, ktorá sa musí rýchlo spamätať znečakanej smrti milovaného otca avybrať sa na cestu pomsty. To zároveň spája spátraním po záhadnej krabičke, ktorú mala chrániť, no zlyhala, vďaka čomu sa jej cesty neskôr skrížia sYasukem aona začne odhaľovať, kto vlastne boli jej rodičia. Naoe je shinobi/asasínka, čo znamená, že sa dočkáte klasickej stealth hrateľnosti. Budete sa nebadane zakrádať, skrývať vtráve, pohybovať sa na múroch či na strechách ana svoje obete striehnuť vtmavých kútoch. Akeď vás objavia, jedného či dvoch nepriateľov zvládnete, no pri väčšej skupinke sa oplatí vziať nohy na plecia. Na rozdiel od Yasukeho má na tiché zabíjanie kdispozícii skrytú čepeľ, bojové nože tanto, vďaka ktorým môžete zabiť dvoch nepriateľov naraz, hádzacie nože kunai či kusarigamu, pomocou ktorej sa dokáže pritiahnuť ksúperovi aihneď ho zabiť. Ja som si po pár hodinách experimentovania obľúbil práve túto zbraň aj vďaka schopnosti pritiahnutia sak obeti avkombinácii sdymovými bombami anožmi kunai som si potichu dokázal poradiť aj spiatimi nepriateľmi za pár sekúnd.

Potom je tu jej úplný opak vpodaní Yasukeho, ktorého si pod ochranné krídla vzal daimjó Oda Nobunaga, pričom čoskoro sa zneho stala jeho pravá ruka astrach vyvolávajúci samuraj. Pri ňom na nejaký komplexný stealth zabudnite, so svojím mohutným telom sa sotva dokáže vyšplhať na strechu. On je jednoducho tank so zameraním na hlučný boj, ktorý nemá problém preraziť aj dvere zo silného dreva. Áno, môžete použiť luk, ale ten by sa podľa mňa viac hodil do rúk Naoe azo všetkých zbraní je najmenej zábavný. Pri tých ostatných sa ale vyšantíte do sýtosti. Základom je, samozrejme, katana, ktorá je univerzálna amojou vernou spoločníčkou bola až dokonca aj vďaka špeciálnym skillom. Obľúbil som si aj naginatu, zbraň podobnú halapartni. Tá sa mimoriadne hodila pri väčších skupinách nepriateľov, keďže silným útokom dokázala zasiahnuť viacerých naraz, ale na zahodenie nebola ani v bojoch jeden na jedného. Ak budete mať chuť na niečo masívnejšie, pre vás je určené kanabo, kyjak, kde rýchlosť útoku vymeníte za jeho silu. Na záver tu ešte máme pušku teppo, ktorej som však zdôvodu, že ju po každom výstrele musíte zdĺhavo prebíjať, neprišiel na chuť.

Ačo deti? Majú sa kde hrať?

Kdispozícii teda máte dva odlišné herné štýly, vďaka čomu somobčas mal pocit, že vlastne hrám dve rozdielne hry. A až na isté výnimky (niektoré misie sú určené pre špecifickú postavu) si budete môcť vybrať, ako sa kjednotlivým misiám postavíte. Ubisoft sa takto dokázal zavďačiť ako veteránom série, ktorí si radi vychutnávajú metodickú prácu tichého zabijaka apriamemu súboju sa vyhýbajú ako čert krížu, tak aj netrpezlivým milovníkom krvavých súbojov. Tie sú naozaj zábavné avďaka rozdielnym zbraniam aschopnostiam vás budú baviť aj vneskorších fázach. Kombinovať budete ľahké útoky sťažkými anásledne ich reťaziť do komba, potom tu máme špeciálne útoky, ktoré treba „nachargovať“, sú však silnejšie adokážu prelomiť súperovu obranu, azabudnúť nesmiem ani na uhýbanie sa útokom amechanizmus „parry“. Povedal by som, že vsúbojoch selitnými nepriateľmi sú kľúčom kúspechu práve tieto dva mechanizmy. Dokonalé načasované odrazenie útoku totiž spôsobí, že protivník bude nachvíľu zraniteľný, čo znamená, že vaše útoky mu spôsobia väčšie poškodenie.

Aby toho nebolo málo, priebeh súboja môžu zvrátiť skilly, ktoré si odomykáte v strome schopností (ten je na rozdiel od Valhally jednoduchý aprehľadný) ana ich použitie je potrebný adrenalín. Mojím favoritom bol výpad katanou, ktorým som zranil súper, dostal sa za jeho chrbát azískal výhodu, pretože bol zraniteľný. Rád som to kombinoval so špeciálnym útokom, ktorý protivníkovi uštedril poriadnu ranu, na chvíľu ho paralyzoval amne obnovil trochu zdravia. Aak zistíte, že už danú zbraň nechcete používať, body, ktoré ste do nej investovali, si viete vypýtať naspäť amôžete tak ihneď vyskúšať, či vás nebude baviť niečo iné. Vsúvislosti so systémom súbojov ale musím skritizovať niektoré RPG prvky. Vo svete budete nachádzať akupovať rôzne nové zbrane aoblečenie, ktoré vám ovplyvnia rôzne štatistiky. Predmety sú klasicky rozdelené do úrovní, pričom tými najlepšími sú, pochopiteľne, oranžové – legendárne. Zatiaľ je všetko vporiadku. Po dosiahnutí istej úrovne sa však levelujete nielen vy, ale aj vaši nepriatelia, atak si budete musieť dávať pozor, aby ste mali vybavenie vhodné pre vašu úroveň. To znamená buď jeho výmenu, alebo vylepšenie, čo zas stojí cenné suroviny. Každých pár levelov som sa preto musel vracať do základne, aby som si prácne upgradoval svoje vybavenie.

Apropo, základňa. Dedinku Ravensthorpe z Valhally nahradil statok Tomiko, starej priateľky vášho otca. Postupom času na jeho území budete môcť stavať budovy poskytujúce rôzne bonusy anásledne ich vylepšovať. Nečakajte nič komplexné, ale kreatívne duše to isto poteší, keďže budovy môžete presúvať podľa ľubovôle aokolie sa dá skrášliť rôznymi rastlinami, stromami či skalkami. Na statku zároveň sídlia vaši spojenci, ktorých môžete (ale nemusíte) regrutovať počas hlavných misií aobčas si ich vhre môžete zavolať na pomoc. Majú totiž niekoľko unikátnych schopností a tie vás dokážu dostať zošlamastiky. Nie je to však nič prevratné avystačíte si aj bez nich, dokonca by som až povedal, že sú zbytoční, pretože do hlavného príbehu sa po tom, čo ich získate, vpodstate ani nezapoja aokrem nejakých jednoduchých bočných úloh ponúkajú iba občasné drmolenie oich živote.

Krásny svet adobrý stealth

Po pomalšom začiatku, ktorý sa oproti Valhalle, Odyssey či Origins vlečie,vám hra odhalí Japonsko vcelej jeho kráse apotom už je iba na vás, do čoho sa vrhnete. Samozrejme, dostanete isté rady, čo by ste mali urobiť, ale neponáhľa to. Po skončení lineárneho prológu som sa konečne vydal do otvoreného sveta avtedy sa mi na tvári rozhostil poriadny úsmev. Krajina vychádzajúceho slnka je vpodaní Ubisoftu rozmanitá, krásna aplná detailov. Stačí, že cválate krajinou avidíte, ako popred vás prebehne srnka nasledovaná mláďatami, kdesi vokolí hučí vodopád, občas stretnete pocestného, ktorý sa vám rýchlo vyhýba, inokedy zas natrafíte na ronina, pred ktorým sa spočiatku radšej skryjete vy, pretože jeho jedinou úlohou je zabiť vás. Obloha sa zrazu začne zaťahovať, vdiaľke vidíte blesky, počujete, ako sa zdvíha vietor aochvíľu už uháňate za sprievodu mohutného dažďa. Assassin’s Creed Shadows je nádherný kúsok, ktorý vás svojím grafickým a zvukovým spracovaním pohltí – neraz som sa pristihol, ako som počas nejakej činnosti na chvíľu zastal azapozeral sa do diaľky. Často sa to stávalo počas magických západov slnka, ale aj počas úplne obyčajných momentov, keď som sa ocitol na nejakom vyvýšenom bode apredo mnou sa rozprestierala rozmanitá krajina. Suverénne najkrajšou časťou pre mňa bola provincia Omi, ktorej dominuje jazero Biwa sviacerými malými ostrovčekmi a obklopené lesmi.

Ruku vruke sgrafickým spracovaním idú ďalšie novinka vpodobe zmeny ročných období adynamického počasia. To si všimnete najmä vtedy, keď sa hotujete, že budete zabíjať potichu – taká poriadna dažďová prehánka môže výrazne ovplyvniť viditeľnosť ato, ako vás nepriatelia budú počuť. Samozrejme, stealth je najlepší pod rúškom tmy, kde vás nik nevidí azdroje svetla môžete vyradiť zhry dobre miereným šurikenom či sfúknutím sviečky. Musíte však taktizovať, pretože niektorí nepriatelia sú tuhším orieškom. Samuraj sa nenechá vyrušiť dymovou bombou, spredu ho nedokáže zavraždiť akeď vás bude hľadať vkríkoch, nebude váhať používať svoju katanu.Stealth azabíjanie potichu sú jednoducho zábavnejšie akomplexnejšie ako vo Valhalle, trochu ho kazí iba umelá inteligencia nepriateľov na normálnej obťažnosti. Občas sa totiž nesprávajú práve logicky anie je také ťažké nalákať ich na tiché zabitie.

Samotný otvorený svet je plný zaujímavých miest, no je menší ako vpredchodcovi aopostranné aktivity sa nebudete potkýnať na každom kroku. Budete meditovať, učiť sa kata, hľadať zvitky vchrámoch, modliť sa vsvätyniach, trénovať lukostreľbu na koni či zdolávať nebezpečné lesné trasy, na ktorých konci na vás čaká poklad vpodobe unikátneho vybavenia. Tieto aktivity sú prepojené so systémom vylepšovania postavy, takže ste nabádaní ktomu, aby ste ich neignorovali, máte však čas anemusíte ich, samozrejme, urobiť všetky, aby ste si otvorili všetky schopnosti. Najviac ma však bavili impozantné hrady a pevnosti, ktoré boli plné nepriateľov a rôznorodých pokladov asurovín na upgradovanie. Každý hrad taktiež ukrýva truhlicu slegendárnym vybavením, ak ju však chcete otvoriť, musíte nájsť azabiť unikátnych a silnejších samurajov, ktorí sa vjeho okolí nachádzajú. Vzhľadom na to, že počasie sa môže zmeniť zminúty na minútu, výzva acelkový zážitok sú vždy trochu iné.

Vedľajšie úlohy apríbeh, ktorému čosi chýba

Na chvíľu sa ešte zastavím pri vedľajších úlohách. Tých nájdeme vShadows dosť aväčšinou sa týkajú skupín samurajov, banditov, pirátov, roninov či skorumpovaných zástupcov ľudu, ktorých musíte vypátrať azastaviť (väčšinou tým, že ich zabijete, ale občas to nie je nutné, pokiaľ budete počúvať, čo vám hra naznačuje). Natrafiť na nich môžete aj náhodou, pričom to sa stalo aj vprípade môjho najobľúbenejších bočného questu. Musel som hľadať origami motýle na stromoch vOsake, čo neznie lákavo, ale neskôr sa ztoho vykľulo pátranie po zmiznutých deťoch alikvidovanie ich únoscov. Vhlave mi utkvel aj klan násilných samurajov, ktorý viedol otec so zatvrdnutým srdcom – nevedel sa totiž spamätať zo smrti manželky. Nie všetci však boli rovnako brutálni ako on abolo iba na vás, či ste ich hodili do vreca kostatným azabili ich, alebo ste im darovali slobodu od tyrana.

Hra vás vtakýchto prípadoch (týka sa to aj hlavnej príbehovej linky) úplne nedrží za ručičku. Väčšinou vám povie, kde približne sa váš cieľ nachádza apotom je na vás, či sa tam vyberiete, alebo ešte predtým použijete prieskumníka. Ten dokáže určiť presnú polohu, ak predtým vydedukujete, kde by cieľ mal byť. Prieskumníkov máte obmedzené množstvo, viete si ich však doplniť prostredníctvom náhodných interakcií sľuďmi či zaplatením poplatku vo vašich skrýšach. Alebo jednoducho počkáte, kým sa zmení ročné obdobie adoplnia sa automaticky. Vkaždom prípade, spomínal som, že vedľajších úloh je dosť, čo chcem rozvinúť – aj keď sú zábavné, je ich trochu viac, ako by bolo vhodné. Po dokončení hlavnej príbehovej linky som sa pozrel do sekcie úloh auvidel som, že ma ešte čakajú dobré tri desiatky cieľov na likvidáciu. Ato som sa neflákal, len som si párkrát uvedomil, že už dlhé hodiny sa venujem iba postrannému obsahu ahlavní záporáci zatiaľ čakajú na návštevu mojej skrytej čepele.

Čo sa týka príbehu, jeho premisa je zaujímavá a nemôžem povedať, že by bol nudný. Je to príbeh olojalite,zrade, klamstve, priateľstve, odpustení, ale aj o nemilosrdných rozhodnutiach a krvavých bojoch obudúcnosť krajiny. Vízia feudálneho Japonska od Ubisoftu je plná pozoruhodných postáv svlastnými pohnútkami, ktoré ponúkajú pomoc (postavy, nie pohnútky, haha), no zároveň vás nemajú problém využiť, aby dosiahli svoje ciele. Assassin’s Creed Shadows je lineárna azároveň nelineárna hra – má iba jeden koniec, do ktorého sa ale viete dostať mnohými cestičkami srôznymi variáciami. Občas nemusíte zabiť amôžete prejaviť milosrdnosť. Nie všetky činy vašich nepriateľov sú totiž čiernobiele amnohokrát som sa pozastavil, že ich do istej miery chápem. Žiaľ, príbehu ku koncu trochu dochádza dych afinále nebolo veľmi epické. Bez toho, že by som prezradil viac, ako sa patrí, musím priznať, že je trochu rozdrobený achýba mu akési väčšie prepojenie. Chcelo by to jednoducho viac reakcií na to, čo robíte. Azišlo by sa aj trochu viac zmienok oasasínoch atemplároch, oproti minulým dielom sme sa vtomto ohľade veľa nedozvedeli, čo platí aj oprepojení so súčasnosťou. Je to škoda, pretože príbeh vždy patril knajsilnejším stránkam série ahoci nie je zlý, dal sa urobiť lepšie.

Stálo to za to?

Po technickej stránke sa nemôžem sťažovať. Ako som už spomenul, na Shadows sa pozerá naozaj parádne ana mojej zostave (7800X3D, RTX 3070 Ti, 32GB RAM) bežala pohodlne v2K rozlíšení bez prepadu FPS. Počas recenzovania som natrafil na niekoľko menších bugov, nič však nebolo „game breaking“ aväčšie vrásky mi nenarobilo ani zopár spadnutí hry, keďže sa často ukladala sama. Pochvalu si zaslúži aj soundtrack kombinujúci tradičné prvky smodernou hudbou, ktorý malo opäť na starosti anglické duo The Flight. Hlavná pieseň síce nie je ktovieako výrazná, ale zvyšok ma bavil aniektoré skladby už putovali do môjho playlistu.

Nuž, máme to za sebou aani to nebolelo. Bol som zvedavý, ako si vývojáriporadia s vytúženýmfeudálnym Japonskom asťažnosťami hráčov, že sa séria príliš odkláňa od koreňov aide iba o generickú open world záležitosť zabalenú do peknej prezentácie. Ak ste puristom achceli by ste znovu druhý diel vnovej grafike, nedostanete ho, ale dajte hre šancu. Novinka zdielne štúdia Ubisoft Quebec pokračuje vstopách príbehov Eivor, Kassandry aBayeka aznovu ponúka prepracovaný otvorený svet, tentokrát je však bez množstva balastu aväčšinou so zmysluplnými bočnými aktivitami. Fanúšikov pôvodných titulov poteší Naoe ajej hrateľnosť zameraná na stealth, pokiaľ by ste radšej chceli bojovať, nie je problém, Yasuke je kvašim službám. Assassin’s Creed Shadows robí dve veci naraz,robí ich poriadne ato sa cení.

Naše hodnotenie

Ubisoft servíruje ďalšiu poctivú asasinskú nálož, v ktorej si na svoje prídu veteráni série aj nováčikovia.

Klady

• skvele spracované feudálne Japonsko
• dobrý súbojový systém
• zábavný stealth
• dva herné štýly, ktoré môžete (ale nemusíte) kombinovať
• impozantná grafika a slušný soundtrack

Zápory

• pomalší začiatok
• rozdrobený príbeh, ktorému v závere dochádza dych
• niektoré zbytočné RPG prvky
• umelá inteligencia nepriateľov v stealthe

Informácie o produkte

Assassin's Creed: Shadows

• Vydavateľ hry:Ubisoft
• Žáner:Akčné, Role-playing (RPG)
• Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť:Ubisoft

Kúpiť hru Viac informácií o hre

Korekcia: Pavol Hirka